Invázne rastliny na Slovensku
Problém výskytu inváznych druhov rastlín je celosvetový. Mesto Banská Bystrica nie je výnimkou.Invázne druhy sa na naše územie dostávajú náhodne, napr. dopravou a rozvojom cestovného rochu alebo aj zámerne ich pestovaním ako okrasné rastliny. Tieto vytlačajú prirodzené biotopy domácich druhov, čím sa znižuje biologická diverzita a pre verejnosť sa zvyšujú zdravotné riziká (alergie - zlatobyľ, popáleniny – bolševník, ai.).
Nepôvodné invázne druhy prinášajú okrem ekologických problémov aj problémy hospodárske, pretože spôsobujú ekonomické straty. Príkladom môže byť zámerné pestovanie niektorých druhov drevín, napr. čremchy neskorej (Padus serotina), pajaseňa žliazkatého (Ailanthus altissima) alebo javorovca jaseňolistého (Negundo aceroides), ktoré v súčasnom období sú už na obtiaž aj lesnému hospodárstvu. Menované druhy sa nekontrolovane šíria aj do okolitých lesných porastov alebo aj na iné typy lesných i nelesných biotopov.
Vlastnosti inváznych druhov rastlín
Za najdôležitejšie vlastnosti inváznych druhov sa považujú:
• vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov),
• schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy),
• schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich
• prirodzeného výskytu,
• dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie),
• účinné mechanizmy rozširovania,
• absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).
Zdravotné riziká pre verejnosť
Za zdravotné riziká a dôsledky označujeme u týchto rastlín tie, ktoré zapríčiňujú rôzne ochorenia človeka. Z tohto hľadiska je najnebezpečnejšou nepôvodnou rastlinou našej flóry boľševník obrovský, ktorý spôsobuje pri kontakte najmä kožné poranenia (popáleniny). Sú vyvolané účinkom uvoľnenej bunkovej šťavy obsahujúcej fotoaktívne furokumaríny. Ich účinok sa prejavuje najmä vtedy, ak je koža vystavená slnečnému žiareniu, čím vznikajú páliace zapálené plochy, neskôr až pľuzgiere. Dlhodobejší kontakt s touto rastlinou môže tiež vyvolávať bolesti hlavy, zvýšenú teplotu, slabosť a zimnicu.
U precitlivelých osôb môžu poškodené časti rastliny vyvolať slzenie, pálenie nosnej a ústnej dutiny. Opuchy dýchacích slizníc môžu zapríčiniť aj smrť. Takéto prípady boli zaznamenané vo svete v súvislosti s deťmi, ktoré s touto rastlinou často manipulujú ako s hračkou (vyrábajú si z dutých stoniek trubky na fúkanie, ďalekohľady a pod.). Najnebezpečnejšia je táto rastlina v mesiaci jún, kedy má najvyšší obsah spomínaných furokumarínov. Boľševník obrovský, spoločne s ďalšími inváznymi druhmi, najmä zlatobyľou kanadskou a zlatobyľou obrovskou vyvolávajú u ľudí s alergickými ochoreniami aj peľové alergie.
(Zdroj fotiek: www.sme.sk)
Čo sledujeme naším projektom?
Problematike nakladania s inváznymi rastlinami sa v Banskej Bystrici sa venuje len veľmi malá pozornosť, hoci predstavujú veľký environmentálny problém.
Jednou lastovičkou, ktorá sa snažila tento problém riešiť v minulých rokoch je aj projekt z roku 2010, o ktorom si môžte prečítať tu.
Aká je situácia v súčasnosti? Správca verejnej zelene má v kompetencii ich odstraňovanie z verejných plôch, avšak vzhľadom na obmedzené kapacity sa tejto problematike venuje len okrajovo. Problémom sú aj vlastníci súkromných pozemkov, ktorí podceňujú nebezpečenstvo inváznych rastlín. Neexistuje
prehľadné zmapovanie znehodnotených plôch - či už verejných alebo súkromných. Neexistuje systematická starostlivosť o túto probelmatiku zahŕňajúca mapovanie napadnutých plôch, praktickú ekologickú likvidáciu inváznych rastlín z verejných plôch, zvyšovanie povedomia verejnosti o danej problematike a cielenú, aktívnu a zaujímavú informačnú kampaň. Koordináciou spolupráce verejnosti so správcom verejnej zelene dosiahneme komplexné a trvaloudržateľné riešenie tejto problematiky v meste.
Hlavným cieľom projektu je ochrana biodiverzity vytvorením systému riešenia problematiky inváznych druhov rastlín vrátane ich identifikácie, monitorovania a odstraňovania.
Čiastočné ciele projektu:
1. Zvyšovanie environmentálneho povedomia a vzdelávanie verejnosti.
2. Aktívna účasť verejnosti na monitorovaní plôch s výskytom inváznych rastlín.
3. Aktívna participácia dobrovoľníkov na čistení plôch od inváznych rastlín pod vedením odborníkov.
Legislatíva
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
Web stránky o inváznych druhoch rastlín
Štátna ochrana prírody SR:
www.sopsr.sk – brožúry
www.sopsr.sk - Usmernenie na odstraňovanie inváznych druhov rastlín - metodika
www.wikipedia.sk
Banská Bystrica a invázne rastliny na internete:
Zlatobyľ okupuje Banskú Bystricu
Inváznym rastlinám sa na developerských pozemkoch darí
Invázne rastliny ohrozujú našu pôvodnú flóru
Nástup boľševníka sa nedarí zastaviť
Literatúra
CVACHOVÁ, A., GOJDIČOVÁ, E., 1997: Gestorská skupina pre invázne druhy rastlín. Chránené územia Slovenska, 34: 13-14.
ELIÁŠ, P. (ed.), 1997: Invázie a invázne organizmy. Príspevky z vedeckej konferencie. SNK SCOPE et SEKOS, Bratislaa-Nitra, 119 p.
CVACHOVÁ, A., GOJDIČOVÁ, E., KUDERAVÁ, Z., 1998: Metodické listy č. 13: Evidencia, kontrola a ničenie boľševníka obrovského (Heracleum mategazzianum). SAŽP – COPK, Banská Bystrica, 32 p.
ELIÁŠ, P., 1998: Biotic invasions: processes on regional and local levels. In: 7th International Ecological Congress, Book of Abstracts, Florence, July 1998, p.
ELIÁŠ, P., 1998: Invasive species and/or invasive behaviour of species ? In: 7th International IOPB Symposium on Plant Evolution in Man-Made Habitats, August 10-15, 1998, Amsterdam, The Netherlands.
ELIÁŠ, P., 1998: The most important invading species in Slovakia (Central Europe). In: GLUCHOV, O. Z. a spol. (eds.), Promislova biotanika: stan ta perspektivi rozvitku. Multipress, Doneck, p. 127-128.
ELIÁŠ, P. (ed.), 1998: Populačná biológia rastlín, V. SEKOS, Bratislava-Nitra, 129 p.
UHERČÍKOVÁ, E., 1997: Impatiens glandulifera Royle v lužných lesoch na Dunaji. Bull. Slov. Bot. Spoloč., Bratislava, 19: 149-154.